Avšak nie je to až taká pravda, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Presne. Prvý pohľad je tá najpriehľadnutejšia príčina, ktorú  ľudia v dnešnej uponáhľanej dobe berú ako samozrejmosť. Samozrejmosť totiž nie je jediná, ktorá kazí úsudok a zakrýva skutočnú podstatu slova dokonalosť. Je to aj očakávanie. Áno očakávanie.

Každý z nás niečo očakáva, má svoje predstavy, túžby a sny. Očakávame, že ten život príde a sám povie:,, Splním ti všetko, len mi povedz čo." A tak začneme vymenovávať. Chcem toto, aby bolo také a to, aby bolo také atď. A tu je ten problém. Vytvárame si stenu. Stenu odzrkadľujúcu náš vysnený a dokonalý život, avšak zatieňujúcu skutočnosť a pravdu. Za tou stenou sa nachádza pravé vytriezvenie a pravý pohľad na dokonalosť.

Dokonalosť nie je slovo opisujúce to očakávanie dokonalého života, s dokonalým človekom, ktorý bude taký a taký. Dokonalosť  je slovo opisujúce človeka takého, aký v skutočnosti je. S jeho kladmi a zápormi, so všetkým čo robí jeho osobnosť výnimočnou i tuctovou. Naozaj nikto nie je dokonalý podľa niekoho iného. Posudzuje ho totiž zo  svojho prvého pohľadu a nie pohľadu druhého, či tretieho ukazujúceho dokonalosť samu sebou. Ak toto niekto nepochopí, kráča nesprávnym smerom. Cestou tápajúcu sa niekde pred stenou vo večnom hľadaní. Hľadaní nesprávnej dokonalosti.

Tí čo našli a pochopili skutočnú dokonalosť, sa naučili vnímať život a druhých i z inej perspektívy. Každý z nás je dokonalý sám sebou. Avšak dokonalosť sama sebou nie je úplná dokonalosť. Úplnou sa stáva, keď nájdeme toho druhého, ktorý ma rovnaký pohľad a dopĺňa tú našu dokonalosť. Lebo až vtedy dodáva táto dokonalosť životu s niekým jeho pravý zmysel.